Chlapec si pri behu s kamarátmi v lese nešťastne preťal na ostrom konári stehenný sval. Ošetrili ho v nemocnici a dostal pokyny šetriť končatinu, pravidelne preväzovať a ošetrovať ranu. Keď boli po 2 mesiacoch na kontrole u traumatológa výsledky v poriadku, všetkým sa uľavilo.
On sa však opäť pošmykol na ľade pri dome tak nešťastne, že sa sval aj kože v mieste pôvodnej rany znova pretrhli. Keďže hrá od šiestich rokov aktívne futbal a začal sa báť akéhokoľvek pohybu, jeho sen sa začal vytrácať. Nastúpili obavy z opakovaných zranení, depresívne stavy, výrazné priberanie – pretože chlapec pohyb obmedzil na minimum, no jeho strava ostala ako počas bežného tréningového obdobia.
Traumatológ mu prikázal ležať doma so zafixovaným stehnom, chodiť len s dvoma nemeckými barlami a oznámil mu, aby počas najbližších 6 mesiacov zabudol na akýkoľvek tréning.
Kontaktoval nás chlapcov otec so žiadosťou o pomoc a využitie všetkých možnosti rehabilitácie a telovýchovného lekárstva, aby bol chlapec opäť zdravý a v prípade možnosti by sa mohol vrátiť k športu.
Na základe našich znalostí zo zahraničných futbalových klubov sme sa rozhodli využiť všetky dostupné liečebné metódy a postupy pre zhojenie rán a zabránenie vzniku následkov, ktoré by mohli zhoršiť kvalitu chlapcovho života a znemožniť športové aktivity pre svalové kontraktúry, zrasty v oblasti jazvy a bolesť.
Na našom pracovisku absolvoval program športovej rehabilitácie, ktorej súčasťou boli aj špeciálne procedúry pre zabránenie straty svalovej hmoty, držanie správnej propriorecepcie – vnímania a ovládania zranenej dolnej končatiny a podporná medikamentózna liečba pre kvalitné zhojenie jazvy a potlačenie bolesti a opuchov.
Po 6-ich týždňoch už boli jazvy zhojené a svaly pripravené na začatie špeciálneho tréningu športovej rehabilitácie. Výsledkom bolo rýchle zotavenie pacienta a na základe testov aj riadené odovzdanie pacienta do postupne gradovaného tréningu u pôvodného futbalového trénera. 12 týždňov po úraze už bol zapojený do plného tréningu.
